Skip Navigation LinksRoot    Informácie o obci    História obce

VÝTVARNÉ ZOBRAZENIE KÁTOVA

Obec Kátov s pestrým prírodným okolím patrí medzi maliarsky zaujímavé a príťažlivé oblasti. Napriek tomu sa kátovskými motívmi zaoberali doteraz bližšie vlastne iba dvaja neprofesionálni výtvarníci, maliari, krajinári už po mnoho rokov trvale žijúci v Holíči, starší Oto Kroupa (1923) a mladší Jaroslav Salay (1949).
       Oto Kroupa patrí k realistickým maliarom optického, vizuálne vecného a vcelku podrobného zobrazovania videnej skutočnosti v oblasti krajinárstva a zátišia.
       Vo svojom systematickom mnohoročnom maliarskom spracovaní námetov z Holíča a okolia prirodzene sa zaoberal aj motívmi z blízkeho Kátova. Zaujalo ho tu zobrazenie krajinársky výrazných a zvláštnych námetov, najmä s vodnou hladinou (Kátovský rybník, olej, 1986).
Z tohto obdobia druhej polovice osemdesiatych rokov pochádza aj Kroupova menšia skupina nečakane farebne jemných hnedožltých, ružových  a modrozelených kultivovaných tempier vo výraznejšej kompozícii s námetom skláňajúcich sa stromov pri vode s ich odrazom, reflexom na vodnej hladine vo voľnejšom syntetickejšom prevedení čerpajúcom motivicky aj z kátovského prírodného prostredia (Pri kátovskom jazere, tempera, 1987; Rameno kátovského jazera, tempera, 1988) s prekvapujúco náladotvorne vyznievajúcou scenériou krajiny pri vode.
       Aj druhý autor, maliar krajinár Jaroslav Salay sa námetovo zameriava na vecne realistickejšie zobrazenie svojho bezprostredného holíčskeho pôsobiska s okolím s prevládaním v zobrazení rovinatej záhorskej krajiny s obľúbeným motívom ubiehajúcich ciest do vnútra kompozície, s vodnou hladinou s odrazom prostredia okolia a podobne.
       V tomto zmysle mu motivicky vyhovuje krajina z okolia Kátova, ktorú chodí sústavnejšie maľovať najmä v období okolo polovice deväťdesiatych rokov. V tomto čase maľuje Jaroslav Salay v Kátove príznačné krajinárske námety s vodnou hladinou a stromami (Kátov-Hliníky; Kátov, osada Baráky, obidva olej, 1995) a vzniká celá séria charakteristických vydarených obrazov z okolia riečky Chvojnice so zachytením obľúbených brehov , medzi ktorými sa zrkadlí hladina vody (Rameno Chvojnice pri Kátove, olej, 1995) podaných v charakteristickom delenom rukopise s jednotlivými ťahmi štetca štruktúrne výrazne oddelenými v tmavšej zemitej hnedej farebnosti.
       V Salayových kátovských obrazoch sa uplatňujú charakteristické rovinaté scenérie s osamelými stromami a vysokou oblohou  (Na lúke pri Kátove, olej, 1997), pričom sa objavuje aj autorova typická tmavá  sýta farebnosť, opäť s využitím motívu vodnej hladiny (V Kátovskom chotári, olej, 1998), alebo na druhej strane ho priťahuje svetelne ponímaná skladba sivozelenej farebnosti (Zátoka rieky Moravy pri Kátove, olej, 1998).
       V posledných rokoch sa trvale usadil v Kátove mladý rezbár Andrej Irša (1972) iniciátor a spolurealizátor kátovských Kvetinových dní, na ktorých  terajšom druhom ročníku v lete 2002 sa predstavuje verejnosti na vôbec prvej samostatnej výstave svojich drevorezieb.
       Veríme, že ďalšie výtvarné zhodnotenie zaujímavej kátovskej krajiny v budúcnosti iste priláka do Kátova ďalších záujemcov z radov tvorcov a bude vítaným estetickým, citovým obohatením nás všetkých v súčasnom pretechnizovanom a uponáhľanom svete.

PhDr. Štefan Zajíček

SPOLOK ZÁHRADKÁROV A OVOCINÁROV

     Miestna organizácia Slovenského zväzu  ovocinárov a  záhradkárov bola založená v Kátove v roku 1961  20 zakladajúcimi členmi. Jej činnosť spočívala v organizovaní  odborných prednášok, náučných exkurzií do vzorových sadov a výskumných staníc, ale aj v spoločnom obstarávaní sadív, sadeníc stromkov a kríkov, hnojív a postrekov.
 A hoci Kátov nemá silnejšie vinohradnícke tradície, zorganizoval spolok aj niekoľko  úspešných  výstav vína. Jedno z najúspešnejších podujatí tohto druhu bola 2. výstava vína v roku 1968 spojená s ochutnávkou, podávaním domácej zabíjačky a produkciou  dychovej hudby z Mikulčíc.
Spolok v roku 1972 založil v chotárnej časti Baráky záhradkársku osadu s na celkovej výmere  cez 6 ha. Na jednu záhradku pripadali 3 až 4  áre plochy. Záhradkári tu vysadili ovocné stromy a kríky, vybudovali chatky  na odkladanie náradia, ale aj sezónne ubytovanie, a tak sa tu utvorili možnosti na aktívnu relaxáciu a rekreáciu nielen obyvateľov Kátova, ale aj Skalice a Holíča.

PhDr. Mária Zajíčková

HASIČSKÝ SPOLOK

Jedny z prvých organizovaných spolkov boli  dobrovoľné hasičské zbory. V Kátove bol takýto spolok založený v roku 1927. V medzivojnovom období ho viedol veliteľ Ján Iskra zvaný Gombela, neskôr Imrich Budovič
Po ňichm prevzal velenie dobrovoľného hasičského zboru  zaslúžilý profesionálny pracovník  hasičského zboru v Holíči, ktorý sa sem prisťahoval  zo Skalice,  Ján Chovanec .
V roku 1957 okrem oddielu mužov založili aj  oddiel dorasteniek – požiarničok. Už  po  dvoch rokoch práce sa oddiel na okresnej súťaži umiestnil na prvom mieste a prebojoval sa do krajského kola. Ako odmenu získal hasičský spolok motorovú striekačku.

Rok nato dala obec pre potreby  požiarneho zboru v časti Hliníky vybudovať rezervoár vody. Nová požiarna zbrojnica bola vybudovaná v roku 1972 (projektoval Ladislav Guček) a pri  príležitosti jej  odovzdania usporiadal  hasičský spolok celoobecnú slávnosť so sprievodom obcou.

PhDr. Mária Zajíčková

OCHOTNÍCKE DIVADLO

Pred 1. svetovou vojnou bola v Kátove  pri hostinci, ktorý vlastnila židovská rodina Weissovcov, aj  spoločenská miestnosť – sála, kolkáreň a záhrada. Hlavne v letných mesiacoch sem prichádzali   na výlety  hostia  z Holíča a Hodonína. Kátov bol v tomto období vyhľadávanou prímestskou rekreačnou zónou s čulým spoločenským životom.
Prvý divadelný ochotnícky súbor v Kátove sa sformoval koncom 20. rokov  20. storočia. Na najstaršej fotografii kátovského ochotníckeho súboru z roku 1928 sú Anna Madáková, rod. Nemčovská, Ľudovít Chrenka, Alžbeta Dubecká, vydatá Šuranská, Ľudovít Korčák, Alžbeta Stehlíková, Martin Hanzlúvka, Mária Mašejová, František Korčák, Ľudmila Dubecká, vydatá Iskrová, režisér Florián Žák, Emília Kuklišová, Róbert Žiška. Divadelné hry nacvičovala mládež len cez zimu a predstavenia hrali v sále Kotvanovho hostinca na fašiangy. Okrem toho chodieval do obce sporadicky z Moravy aj kočovný divadelný súbor.
  Nový správca školy Michal Hádek nacvičil v roku 1939 s miestnou mládežou pod hlavičkou miestnej organizácie HG hru Na manželskom fronte, ktorú zahrali 5. februára v hostinci U Kotvana.
 V roku 1952 vznikol pri osvetovej besede nový divadelný súbor, ktorého organizačným vedúcim bol Pavol Maliniak, správca miestnej školy. Od Povereníctva školstva a kultúry získal dotáciu  20 000 korún na zabezpečenie kulís. Umeleckým vedúcim súboru bol Imrich Jaborník. Ako herci aj  organizátori divadelného života v Kátove pôsobili v povojnovom období aj Ján Iskra, Ladislav Guček, Bedrich Irša, Imrich Sloboda, Teofil Holúsek, Jaroslav Dvorský, Milan Temer, Teodor Guček a ďalší. Už v prvej etape svojej činnosti  nacvičili divadelné hry  Kubo,  Ženský zákon, Maryša, s ktorými vystúpili aj na okolí, v Holíči, Lužiciach, Rohatci, Mikulčiciach a Čejči, ba zúčastnili sa aj okresných prehliadok. 
    V roku 1937 bol založený Krúžok divadelných ochotníkov, Kátov, ktorý bol zaregistrovaný u Matice slovenskej v Turčianskom Sv. Martine. Tento krúžok zanikol v roku 1948. (Imrich Dvorský, František Vašečka zvaný Ondra, Štefan Guček, Teodok Guček, Imrich Vašečka, Štefan Dvorský, Štefánia Dvorská a ďaľší) Hrali sa hry Statky zmätky, Kamenný chodníček, Revírník Anton, a iné.
    Pod vedením Imricha Jaborníka neskôr Ladislava Gučka sa hrali hry Kubo, Maryša, Divá Bára, Úklady a láska, Na chvoste, Radúz a Mahuliena,  a iné. Nacvičovali sa približne tri hry za zimu.
Nová žánrová vlna v oblasti vidieckeh o divadla zasiahla aj Kátov. Členovia Československého zväzu mládeže založili rozhlasový krúžok (1958), ktorý v roku 1962 nacvičil vydarený estrádny program Vlak dobrej pohody. V    spevoch a scénkach zo života pranierovali negatívne spoločenské javy. Vystupoval nielen v Kátove, ale aj v okolitých obciach.              
Koncom 60. rokov divadelná aktivita domáceho súboru ochabla, no vystupovali tu ochotníci z Unína s hrou Magduška , závodný divadelný krúžok pri ĽKZ v Holíči s hrou Trampoty s láskou , ochotníci z Viesky s hrou  Pytliakova chovanica (1967) a sôbor z Duboviec  s Kamenným chodníčkom (1969).
S divadelnými aktivitami súvisí do istej miery aj  činnosť aktívu pre občianske záležitosti   (1959), ktorého repertoár pozostával z recitácií básní, interpretácií piesní hlavne z domácej  folklórnej tradície. Členovia  aktívu vystupovali pri sobášoch a uvítaní detí do života obecného spoločenstva.    
Veľmi bohatú divadelnú činnosť vyvíjal aj  detský ochotnícky divadelný súbor pri škole, ktorý  celé roky viedli miestni učitelia  a správcovia  školy. Kompletnejšie údaje o škole a školských kultúrnych podujatiach  sú zaznamenané v školskej kronike, ktorá sa  vedie od roku 1927.
Na záver školského roka 1926/1927 zahrali v sále Kotvanovho hostinca školské  deti hru Obrúsok, prestri sa! Divadlo obnovila po  10- ročnej prestávke potom učiteľka  Weisserová, ktorá so žiakmi  na Nový rok  1938 predviedla hru Sirota Marienka. Od roku 1939 sa divadla ujal nový správca školy Michal Hádek.  Na fašiangovej besiedke zahrali deti  hru Dvanásť mesiačikov a Popoluška, na Vianoce  Zlaté časy  a hru Jedlička,   obsadenie rolí ktorej je doložené. ( Kráľ zimy – Štefan Horínek, Severák – Ludvík Majzlík, Mráz – Jarolím Hádek, Ruža  - Jozefína Ružičková, Astra – Vilma Kuklišová, Georgína -  Emília Nejedlíková, Slnečnica – Mária Procházková, Nechtík – Emília Škojcová, Sirôtka – Mária Grňová, Jedlička – Anna Škadrová, anjel – Emília Škojcová. V roku 1940  nacvičili hru Márnotratná Anka  . Výťažok zo vstupného použili na ošatenie chudobných detí. Na konci roka 1939  zahrali  Soľ nad zlato. Na fašiangy 1942 hrali tri jednoaktovky: Ženský spolok, Peňažný poštár a Keď je niekto hluchý. Hlavným bodom programu na mikulášskom večierku v roku 1942 bola hra Oľga a Ema a Dvanásť mesiačikov. Hneď nato na Silvestra hrali pred  100  divákmi hlavne z radov rodičov a starých rodičov hru Na trón povýšení. 
 Sľubne sa rozvíjajúce divadelné aktivity školských detí prerušili vojnové udalosti. Obnovili sa až po fronte v roku 1945 po príchode Anny Oružinskej, definitívnej učiteľky a správkyne školy. Na Mikuláša zahrali deti hru Ježiško v horách, v marci 1946 Obeť detinskej lásky a v decembri  toho istého roku Mikuláš a čert. Na Vianoce  v hre Štedrý večer vystupovali: Betka Veselská, Margita Iskrová,Ján Hojsík, Olin Kotvan, Štefan Hojsík, Jožko Horínek, Ľubo Šúrek, Bruno Stehlík, Ján Kotvan, Štefka Budovičová, Eva Dvorská, Helenka Kuklišová,Liduška Juráčková, Róbert Mareček, Juraj Urban, Milan David, Milan Ďuriš, Angela Hasíková. V apríli 1947 sa žiaci predstavili hrou Hlúpy Jano v zakliatom zámku. Rok 1948 bol po stránke divadelnej veľmi plodný, keďže deti naštudovali hry: Jano a princ, Snežienka a sedem trpaslíkov, a Ježiško v závejoch.
Divadlo v škole v 50. rokoch 20. storočia obnovil nový správca Pavol Maliniak. V školskom roku 1952/53 deti  pod jeho vedením zahrali  Snehovú kráľovnú. Po jeho odchode  sa divadla ujala pani  učiteľka Ráčeková. Zorganizovala maškarný ples, výťažok z ktorého použila na  objednanie kulís, ktoré zhotovil p. Nemec. S deťmi potom nacvičila v roku  1957  hru  Janko Hraško s Valibukom v ríši draka Cvaka. Sľubný začiatok bol však prerušený v nasledujúcom období neúmerným striedaním učiteľských kádrov, výstavbou novej školskej budovy a sťahovaním školy.
Až koncom roka 1963 založila  učiteľka Helena Stehlíková bábkársky divadelný krúžok. V roku 1966 nacvičila hru Popoluška. A hoci sa škola presťahovala do nových priestorov, až do jej zrušenia v roku 1975 už  učitelia nepokračovali v bohatej divadelnej tradícii.

PhDr. Mária Zajíčková

ĽUDOVÝ KROJ

Kroj obyvateľov Kátova je už dnes tiež pamiatkou. Patrí k variantu kroja ľudu Chvojnickej doliny. Charakterizuje ho línia  a výzdobné  prvky barokovej módy. Ženský odev v línii X rozširuje postavu širokými rukávcami v ramenách, niekoľkými širokými škrobenicami v bokoch, pričom driek zužuje pruclek stiahnutý šnurovačkou. Mužský sviatočný odev charakterizujú úzke nohavice so šnúrovými aplikáciami na stehnách, košeľa so širokými rukávmi a hruď zdôrazňujúci krátky pruclek so srdcovito vystrihnutými prednými dielmi.
Sample Image Kroj je bohato zdobený mašľami, výšivkou plným plochým a stonkovým stehom na tmavých zásterách a stuhách, technikou vyšívania šikmým stehom na čepcoch, bielou dierkovanou výšivkou na mužských košeliach, tylových šatkách a bielych slávnostných zásterách, ale aj paličkovanými čipkami na čepcoch žien a sviatočných rukávcoch. V medzivojnovom období pribudlo takzvané ovsovanie, vytváranie  ornamentov aplikáciou sklených korálkov tvaru ovsa. 
 Vyšívané odevné súčasti a doplnky zhotovovali ženy a dievky doma podľa vopred predkresleného
vzoru. V Kátove žila a predkresľovala vzory výšiviek v medzivojnovom období pani Mária Nejedlíková, rodená Procházková, ktorú familiárne nazývali tetička Vítka (*1899 - +1968). Domáce vzory a výšivkárske techniky našli uplatnenie aj na výzdobe  kostolných prestieradiel – antipendií. Aj dnes ich podľa starých vzorov zhotovuje pani  Hedviga Časová.
Kroj si v súčasnosti oblieka mládež len na významné  sviatky a spoločenské príležitosti a má funkciu estetickú a  identifikačnú.
Zbieraním  folklóru a ľudových pamiatok sa zaoberal kátovský rodák žijúci v Bratislave MUDr. Imrich Vašečka s manželkou Štefániou, rodenou Nejedlíkovou.

PhDr. Mária Zajíčková