Skip Navigation Links
publikované dňa: 2.10.2018

Žatva bola vyvrcholením prác na poli. Pre jej náročnosť sa ľudia snažili vykonať ju čo najskôr, kým bolo dobré počasie. V dávnej minulosti sa kosilo len ručne. Bolo to veľmi náročné, fyzicky namáhavé. Pomocou kosáka žnica odoberala koscovi klasy obilia. Na seba kládla kôpky a tie potom muž do „snopa“ previazal špagátomSnopy ukladali na seba do „krížov“, ktoré čím skôr odvážali blízko stodoly, kde obilie mlátili. V roľníckych rodinách si navzájom pri žatve vypomáhali a na väčších gazdovstvách najímali aj žencov. Po skončení žatvy sa obilie mlátilo. V dedinách mali na to pojazdné zariadenie – mláťačku. Nie každý mal svoju mláťačku, tak si ju požičiavali, alebo chodili mlátiť ľuďom obilie podľa dohovoreného poradovníka. Vrecia plné obilia odoberali, viazali, nakladali na vozy, zvážali do sýpky na dosúšanie a potom odvážali do mlyna. Ľuďom na veľkostatkoch pieseň, vo voľných chvíľach aj tanec pomáhali pri práci prekonávať únavu, a tak vydržať v neľahkých podmienkach od skorej jari cez leto až do neskorej jesene. 

Po skončení žatvy, bývali dožinkové slávnosti najmä u pána majetku  a mali ohlas v celej dedine. Kosci a žnice niesli vyzdobené, ručne upletené vence z najkrajších klasov obilia, ozdobené poľnými kvetmi do správcovho, gazdovho, prípadne richtárovho domu na ozdobenom voze so spevom, kde mu ho slávnostne odovzdali a on ich za to pohostil. Dožinkový veniec zavesil pod strechu domu, kde zostával až do jari. Neskôr sa dožinky začali sláviť len v kostoloch.

U nás sa svätá omša s poďakovaním za úrodu uskutočnila v nedeľu 23. septembra v kostole sv. Imricha. Kostol zažiaril farbami zeleniny, ovocia a kvetín. Slovom aj piesňami veriaci ďakovali za úrodnú zem a prosili o požehnanie pre všetky záhrady, polia a stráne.

Po skončení sv. omše sa každý mohol ponúknuť a ochutnať z prinesených a kňazom posvätených darov chleba a koláčika. Prebytok u jedného môže veľmi pomôcť druhému, ktorému nebolo tak štedro dopriate. A tak sme sa spoločne tešili, že sa o nás Pán Boh milostivo stará. Prajme si navzájom, aby aj ďalší rok bol bohatý na pokrmy, telesné aj duchovné.

A nezabúdajme ani na starú ľudovú múdrosť : „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania.“