Archeologické nálezy

Najstaršie osídlenia Kátova dokladajú archeologické nálezy z povrchových zberov na vyvýšenej pieskovej dune východne od obce. Spolupracovník Záhorského múzea v Skalici MUDr. Adrián Nečas povrchovými zbermi prišiel k mimoriadne zaujímavým a dôležitým nálezom. Odtiaľto pochádza kamenné driapadlo z hnedého radiolaritu, ktoré je zároveň najstarším nálezom slovenského Pomoravia. Datované je do staršej doby kamennej (avrignacienskej kultúry) a vzniklo asi 40 tisíc rokov pred n. l.

Črepovým materiálom a kamennými nástrojmi sú zastúpené obdobia mladšej doby kamennej – neolit i eneolit – kultúra s lineárnou keramikou, lengyelská kultúra, bádenská kultúra a ďalšie. Veľmi zaujímavým a vzácnym nálezom sú črepy a nátepná kamenná doštička kultúry zvoncovitých pohárov (1900 p. n. l.), ktorej výskyt na Slovensku možno zrátať na prstoch jednej ruky. Ide o bridlicovú doštičku v tvare obdĺžnika s dierkami v rohoch, ktorá mala za cieľ chrániť cievy na zápästí bojovníka pred spätným nárazom tetivy luku. Priväzovala sa na zápästie pomocou kožených remienkov prevlečených v dierkach. Osídlenie pokračovalo v dobe bronzovej, v dobe halštatskej (z ktorej sa okrem sídliska zistilo pri výkopových prácach aj pohrebisko) a v dobe laténskej.

Vhodná poloha v blízkosti brodu, ktorá bola vyhľadávaná iste i zo strategických dôvodov, nezostala nepovšimnutá ani v historických obdobiach, o čom svedčia nálezy slovanských črepov a črepy nádob zo stredoveku z 12. až 13. storočia. Pri búracích prácach bývalého židovského hostinca v roku 1966 a odvoze sutiny našiel Štanislav Chrenka strieborné mince z rokov 1628 až 1750, ktoré odovzdal Archeologickému ústavu v Nitre.

PhDr. Viera Drahošová